Nariadenie Európskeho parlamentu a rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia ustanovuje pravidlá koordinácie vnútroštátnych systémov sociálneho zabezpečenia. Ich cieľom je prispieť k zlepšeniu životnej úrovne osôb a podmienok ich zamestnania. Uvedený právny predpis obsahuje aj ustanovenia o nároku na rodinné prídavky na dieťa v prípade, keď má osoba zamestnanie vo viacerých členských štátoch EÚ, napríklad na Slovensku a v Rakúsku, ako aj ustanovenie o tom, v ktorom štáte je vzniká nárok na prídavky na dieťa, ak má napríklad zamestnanie na Slovensku a podniká v Rakúsku alebo naopak.
Z ustanovení nariadenia vyplýva, že ak vykonáva občan Slovenskej republiky svoju pracovnú činnosť napríklad v Rakúsku aj na Slovensku, podlieha právnym predpisom členského štátu, v ktorom má bydlisko. V tejto krajine však musí vykonávať podstatnú časť svojej pracovnej činnosti.
Príklad:
Žena, ktorá sa stará o 4-ročné dieťa, má bydlisko na Slovensku. Je zamestnaná v súkromnej spoločnosti na Slovensku a popri tom je zamestnaná aj v rakúskej súkromnej spoločnosti. V tej však vykonáva väčšiu časť svojej práce. V takomto prípade môže požiadať o prídavok na dieťa v Rakúsku (Familienbeihilfe). Okrem toho však musí spĺňať aj základné požiadavky na uplatnenie nároku a musí tam byť oficiálne poistená. Nárok na prídavky na dieťa z Rakúska by žena mala napríklad vtedy, ak by pre rakúsku spoločnosť odpracovala 30 hodín týždenne. A 10 hodín týždenne by odpracovala pre slovenskú spoločnosť. Ak by to bolo naopak, nárok na rodinné prídavky na dieťa by jej nevznikol.
Rovnaké pravidlo sa uplatní aj v prípade, ak osoba vykonáva činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO) v dvoch alebo viacerých členských štátoch EÚ. Nariadenie ustanovuje, že osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako SZČO v dvoch alebo viacerých členských štátoch EÚ, podlieha právnym predpisom členského štátu bydliska. Ak podstatnú časť svojej činnosti vykonáva v tomto členskom štáte. Alebo podlieha právnym predpisom členského štátu, v ktorom sa nachádza centrum jej záujmu. Ak nemá bydlisko v jednom z členských štátov, v ktorých vykonáva podstatnú časť svoje činnosti.
Príklad:
Ak podnikateľ podniká najmä v Rakúsku, to znamená, že väčšinu predávaných produktov a poskytovaných služieb (objednávok) realizuje na území Rakúska. Riadne tam platí príslušné dane a odvody na poistnom, vznikne mu nárok na rodinné prídavky na dieťa v Rakúsku. Predstavme si, že podnikateľ podnikal aj v Rakúsku a jeho hlavná činnosť (centrum záujmu) by bola vykonávaná prevažne na Slovensku. Tak by mu nárok na rodinné prídavky na dieťa v Rakúsku nevznikol.
Z vyššie uvedeného je zrejmé, že pri posudzovaní nároku na rodinné prídavky na dieťa v Rakúsku a iných členských štátoch EÚ pri súbehu dvoch alebo viacerých zamestnaní, prípadne podnikaní, budú vždy posudzované viaceré faktory. Ak si nie ste istí, či vám nárok na rodinné prídavky na dieťa v Rakúsku alebo inom členskom štáte vzniká alebo nie, radi vám poradíme.
Ďakujeme vám za prejavenú dôveru a tešíme sa na spoluprácu s vami!